21.5.2026 (SITA.sk) – Renomovaný český ekonóm Lukáš Kovanda v rozhovore s Mirom Frindtom analyzuje kritický stav slovenských verejných financií, ako aj výzvy a príležitosti pre slovenské a európske hospodárstvo.
Slovenská ekonomika sa nachádza v období, ktoré možno označiť za kritické. Domácnosti čelia vysokým daniam aj cenám, štátny rozpočet krváca pod tlakom vysokého deficitu a kľúčový pilier nášho hospodárstva – automobilový priemysel – stojí pred neistou transformáciou.
Dlh ako balvan pre rozvoj
Slovensko čelí nelichotivému prvenstvu v tempe zadlžovania v rámci regiónu. Kým v roku 2008 boli dlhy Česka a Slovenska v pomere k HDP porovnateľné, dnes je situácia diametrálne odlišná. Lukáš Kovanda odhaduje, že slovenský dlh môže do roku 2030 dosiahnuť úroveň 62 až 64 percent HDP, čiže o 20 percentuálnych bodov viac ako v Českej republike.
Slovensko čaká ďalšia vlna konsolidácie, pričom politici hovoria, že by sa už nemala dotknúť bežných domácností. Otázkou je či je toto vôbec možné. Kovanda odpovedá priamo – je to mimoriadne náročné.
„Zadlžovanie je vlastne akési branie peňazí z budúcnosti a rozdávanie alebo utrácanie tých peňazí v súčasnosti,“ vysvetľuje ekonóm. Spomalenie zadlžovania zákonite zníži objem peňazí, ktoré môže štát „rozhadzovať“, čo má samozrejme negatívny dopad na životnú úroveň.
Ďalšou možnosťou je znižovať výdavky samotného štátu a vôbec najpriaznivejšou, ale zároveň najťažšou možnosťou je naštartovanie hospodárskeho rastu, pretože rastúca ekonomika ľahšie absorbuje existujúci dlh.
Kovanda pripomína, že proti reformám bude stáť volebný cyklus, pretože s blížiacimi sa parlamentnými voľbami budú pre vládnucu reprezentáciu reformy stále menej „skusnuteľné.“
Zároveň sú súčasné neskrotené výdavky pre Slovensko doslova bremenom. Znížené ratingy majú za následok zdržovanie vládnych pôžičiek, od ktorých sa odvíjajú aj úrokové sadzby pre súkromný sektor. To predražuje investície a obmedzuje rast ekonomiky.
Koniec zlatej éry automobilov
Slovensko ako svetová veľmoc vo výrobe áut zo spaľovacím pohonom na obyvateľa naráža na limity svojej jednostrannej orientácie. Nastupujúca ázijská konkurencia a vysoké ceny energií v Európe neprajú budúcnosti tohto priemyslu.
Ak by aj Slovensko v plnom rozsahu zvládlo prechod na výrobu elektromobilov, Kovanda upozorňuje, že výroba elektroáut je menej náročná na subdodávateľskú sieť, čo môže aj takomto prípade viesť k úbytku pracovných miest.
Východiskom a príležitosťou by podľa ekonóma mohla byť orientácia na zbrojársky priemysel. Vďaka geopolitické napätiu a požiadavkách USA na zvyšovanie obranných výdavkov môže tento sektor aspoň čiastočne zaplniť dieru po klesajúcom automobilovom priemysle.
Zelená transformácia ako luxusná brzda
Kritike sa v rozhovore nevyhla ani európska environmentálna politika. „Green Deal je luxusom, ktorý si nemôžeme dovoliť,“ konštatuje rezolútne Kovanda. Upozorňuje, že kým Európa drasticky zdražuje energie cez emisné povolenky, najväčší znečisťovatelia ako Čína či India podobné obmedzenia v takej miere alebo vôbec nepoznajú.
Tento nepomer nielenže vytláča z Európy tradičný priemysel, ale brzdí aj rozvoj kľúčových technológií budúcnosti, ako je umelá inteligencia, ktorá je extrémne náročná na spotrebu elektriny.
Lukáš Kovanda je presvedčený, že ak Európa uprednostní zelené ciele pred konkurencieschopnosťou, jej postavenie v globálnej ekonomike bude rýchlo upadať.
V rozhovore sa dozviete aj to:
či môžu slovenské zbrojovky zachrániť zamestnanosť po útlme výroby spaľovacích motorov
prečo vysoké ceny emisných povoleniek v Európe priamo nahrávajú rozvoju umelej inteligencie v USA a Číne
v čom spočíva tajomstvo poľského „ekonomického zázraku“, ako sa z neho poučiť a ako sa na ňom zviezť
prečo sa európski lídri, snažia o nadštandardné vzťahy s čínskym prezidentom
Podcast: Ma To Filipa
Viac k témam: Analytik, Ekonomické reformy, Európsky ekologický dohovor (European Green Deal), Green Deal, Konsolidácia verejných financií, Slovenský štátny dlh
Zdroj: SITA.sk – Lukáš Kovanda: Green Deal je luxus, ktorý si Európa nemôže dovoliť – ROZHOVOR © SITA Všetky práva vyhradené.
21. mája 2026








