4.11.2020 (Webnoviny.sk) – Keď sa legendárneho trénera reprezentácie Sovietskeho zväzu Viačeslava Tichonova pýtali, ktorého z československých hokejistov by si vzal do svojho tímu, odpovedal, že Igora Libu.
Univerzálnosť a hokejová genialita nenápadného slovenského útočníka učarovali aj jednému z najväčších trénerských velikánov z čias suverénnej „zbornej“.
Hokejový samouk
„Dodnes je to pre mňa ohromná česť,“ povedal Liba, ktorý v stredu 4. novembra slávi 60. narodeniny.
Majster sveta z Prahy 1985 a strieborný olympijský medailista zo Sarajeva 1984 vyrastal v Prešove ako hokejový samouk. Neskôr prešiel prirodzeným vývojom a československými mládežníckymi reprezentáciami.
Zocelený všetkým, čo bolo hokejovému tínedžerovi vo vtedajšom spoločnom štáte dostupné, zavítal krátko pred 19. narodeninami do košického mužstva vo vrcholnej česko-slovenskej hokejovej súťaži.
„Všetky ťahy som si cibril v lete na ulici, v zime na zamrznutých potokoch. V kluboch sme dostávali viac tvorivej voľnosti v porovnaní s dnešnou dobou. Keď má človek voľnosť, dovolí si niečo kreatívne, pretože sa nebojí, že mu niekto bude nadávať, ak to nevyjde. Dnes sú deti odmalička vystresované. Ak niečo pokazia, sú pod tlakom, lebo podvedome tušia, že niekto ich môže skritizovať. My sme mali hokejovú slobodu, nikto našej tvorivosti nebránil. Vyrastali sme v kolektíve plnom detských hier. Rodičov sme potrebovali len vtedy, keď sme boli hladní. Mami, daj mi chleba – a zasa von. Bohužiaľ, dnes je iná doba a aj táto, rovnako ako každá iná, má svoje pre aj proti,“ povedal Igor Liba pre HockeySlovakia.sk.
Trio so silnou chémiou
V Libovom hokejovom životopise zohral dôležitú úlohu útek Petra Ihnačáka do zámoria. Stalo sa to počas MS 1982 vo Fínsku. Ihnačák si odskočil od obchodu a na druhý deň sa už plavil do Toronta.
Vtedajší tréner Československa Luděk Bukač po Ihnačákovej emigrácii spojil mladého košického útočníka do formácie s Vincentom Lukáčom a Dáriusom Rusnákom. A začala sa šou neskôr notoricky známeho tria Slovákov, bez ktorých si tréneri nevedeli predstaviť hokejovú reprezentáciu ČSSR.
„Nepotrebovali sme trénovať špeciálne systémy ani taktiku. Stačilo nám pozrieť sa na seba a každý vedel, čo má robiť. Či ja ako ľavé krídlo, Daro ako center alebo Vinco ako zakončovateľ. Spájala nás silná chémia. Pán Bukač ju perfektne vystihol. Klobúk dolu, že taký útok dal dokopy. Nemuseli sme spolu ani trénovať,“ podotkol Liba.
Dodnes je Igor Liba kamarát s legendárnymi spoluhráčmi. Dárius Rusnák oslávil šesťdesiatku koncom minulého roka, Vincent Lukáč ešte v roku 2014.
O drafte ani netušil
„Vždy sa rád s nimi stretnem. Pospomíname, podebatujeme, hoci je to vyše tridsať rokov. V poslednom období sa nám, bohužiaľ, nedarí urobiť väčšiu spoločnú akciu. Už tri-štyri roky sme sa ako starí páni nestretli na ľade a nezahrali si proti Čechom či Rusom. Ale spomienky sú večné a nádherné,“ pokračoval Liba.
Priznáva, že hoci mal mnoho príležitostí, z racionálnych dôvodov nikdy neemigroval: „Na každom sústredení v zahraničí, na každých majstrovstvách sveta chodili za mnou zámorskí skauti. Lanárili ma. Hocikedy som mohol zdrhnúť. To však človek musí mať v povahe. Ja som bol doma spokojný. Osemdesiate roky boli perfektné, pretkané úspechmi. Aj preto ma emigrácia nelákala. Ďalším dôvodom bol fakt, že informácie z NHL k nám vtedy nepresakovali. Bolo ich málo. Takmer žiadne. Zato dnešné deti? Majú desať a už počúvajú, aké budú hviezdy NHL. To sa nám stať nemohlo.“
Meno Liba napokon neobišlo ani draftové zoznamy NHL. V roku 1983, keď po Slovákovi siahlo v 5. kole z 91. miesta Calgary, nejestvoval okrem emigrácie prakticky iný spôsob, ako sa do zámoria dostať.
A keďže elitný ľavý krídelník bol spokojný s hráčskym postavením v československom hokeji, priveľmi sa o zaoceánsky svet nezaujímal. Dlhý čas dokonca netušil, že ho Calgary vôbec draftovalo.
Farma mu nevoňala
V roku 1988 režim napokon uvoľnil Igora Libu do zámoria bez emigrácie. Predovšetkým za zásluhy a dosiahnuté úspechy. V rovnakom roku a z rovnakého dôvodu mohla odcestovať aj opora bratislavského Slovana Dušan Pašek starší.
Spolu odleteli do Minnesoty, kam medzičasom Calgary vymenilo práva na Libu. Kým Pašek si za legendárne North Stars aj zahral, Liba nie.
„Ešte v kempe mi povedali, aby som sa šiel rozohrať na farmu. Ja? Na farmu? Mal som 29 rokov, zažil som v hokeji všetko možné a mal som ísť na farmu? To bola úplne iná skúsenosť, nebol som na také niečo zvyknutý. Tak som im povedal, že máte smolu, tam ja nepôjdem,“ ulovil spomienku na sériu dialógov spred 32 rokov.
S Gretkym na pive
Profiligovú premiéru napokon absolvoval v drese New Yorku Rangers, odkiaľ si ho vyhliadol vtedajší generálny manažér tímu Phil Esposito. Ledva sa na Manhattane stihol zabývať, už mu letelo lietadlo do Kalifornie.
Poslali ho do Los Angeles. A to bol v tom čase najmä nezastaviteľný Wayne Gretzky s ďalšími zberateľmi bodov po jeho boku Nichollsom či Robitaillom. Igor Liba sa vedľa legendárneho Wayna dlho neohrial, ale na „tripoch“ s ním býval spoločne v izbe.
„Každý vie, že som pivár. Pivo muselo byť v kabíne po zápase ako prvé. Ale Gretzky vôbec. On to nejako nemusel. Až raz… Podarilo sa mi ho vytiahnuť na pivo v čase, keď bolo finále Super Bowlu. Vtedy celá Amerika sedí buď doma, alebo v krčmách a sleduje zápas. Spolu sme išli do podniku a sledovali. Dal si aj on trochu piva. Ale s ním bolo ťažko. Na každom kroku ho prenasledovali. Aj v kabíne. Všetci šli do autobusu spredu, on zozadu, aby sa fanúšikovia nebláznili. Aj sa stalo, že som ho zatajoval v izbe. Mal príliš organizovaný život,“ spomínal Liba.
Reprezentačný rekordér
S československou reprezentáciou sa niekdajší výnimočný hokejista rozlúčil bronzovou medailou zo ZOH 1992 v Albertville. Len on, Vladimír Dzurilla a Jozef Golonka spomedzi všetkých slovenských hokejistov získali viac ako jednu olympijskú medailu.
Za spoločnú reprezentáciu odohral 212 zápasov – najviac z rodákov spod Tatier. „Vždy sa ma zmocní hrdosť, keď to číslo začujem. A to si vezmite, že na majstrovstvách sveta v tých rokoch hralo iba osem mužstiev. Teraz šestnásť, čiže duelov je zákonite viac. Napriek tomu som odohral veľa zápasov, na čo som nesmierne hrdý,“ vďačne skonštatoval.
Po kariére v roku 2003 sa Liba vydal na dráhu práce s mládežou. „Rok som bol bez práce. Tuším Vlado Šandrik ma následne zavolal pracovať s deťmi. Boli ešte maličké, mal som ich učiť korčuľovať. Zaujalo ma to. Následne sme postavili zimný štadión v Čani, pretože za našej éry platilo, že najväčšie talenty vyrastali na dedinách. Chcel som, aby to bolo príznačné. Začali sme budovať akadémiu, ktorá má dnes osem rokov. Vytvorili sme klub, ktorý hrá súťaže SZĽH. Akurát v dnešnej dobe to s jej fungovaním nie je vôbec ľahké,“ povzdychol si na záver zaujímavej debaty na webe SZĽH.
Viac k témam: narodeniny
Zdroj: Webnoviny.sk – Poklona od Tichonova aj pivo s Gretzkym, Igor Liba oslavuje šesťdesiate narodeniny © SITA Všetky práva vyhradené.
4. novembra 2020
