17.10.2022 (Webnoviny.sk) – Neočakávané udalosti s vážnymi ekonomickými dopadmi, akou je pandémia COVID-19, narúšajú spotrebiteľské zvyklosti a môžu podporiť nadmerné pitie. Na Slovensku sa reálna spotreba alkoholických nápojov zvýšila v obidvoch pandemických rokoch.
Domácnosti pritom znížili výdavky na celkovú spotrebu počas pandémie, nie však na alkohol. Znepokojujúce sú údaje o častejších nehodách vodičov áut pod vplyvom alkoholu.
Ich počet narástol aj pri obmedzenej cestnej premávke v pandemickom období. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že konzumácia alkoholu počas pandémie sa mohla zvýšiť u chronických užívateľov alkoholu či obyvateľov chudobnejších regiónov.
Pandémia má teda potenciál zdvihnúť náklady na liečbu rizikovej skupiny a zhoršiť medziregionálne nerovnosti v oblasti zdravia. Dôsledkom sú nielen zdravotné problémy, akými sú duševné poruchy, cirhóza pečene či niektoré druhy rakoviny, ale aj násilie a dopravné nehody.
Spotreba čistého alkoholu na Slovensku je takmer dvakrát vyššia než celosvetový priemer
Celosvetová spotreba čistého alkoholu pred pandémiou bola 5,8 litra na obyvateľa (osobu vo veku 15 a viac rokov). „Muži konzumovali trikrát viac alkoholu ako ženy, pričom tento model sa od roku 2000 nezmenil,“ konštatovala WHO v tohtoročnom monitoringu zdravia.
Priemerný Európan spotreboval 9,5 litra. S odstupom nasledovali obyvatelia amerických kontinentov so spotrebou 7,6 litra. Priemerná spotreba v ostatných regiónoch sveta je nižšia. Slovensko so spotrebou 11,1 litra predstihlo európsky priemer a takmer dvakrát celosvetový priemer na osobu.
Alkohol je závažnou príčinou smrteľných dopravných nehôd
Odborníci otvorili tému nadmerného užívania alkoholu najmä po tragickej dopravnej nehode v Bratislave začiatkom októbra. Súvislosť medzi rozšíreným pitím alkoholu v populácii a smrteľnými nehodami uvádzame na príkladoch európskych krajín (ilustratívne ako výsledkové ukazovatele).
Slovensko a Belgicko majú stredné hodnoty v rámci európskych krajín. Nižšiu spotrebu aj úmrtnosť zaznamenali v Estónsku, Dánsku, Holandsku, Švédsku či na Malte. Najnižšiu spotrebu alkoholu a zároveň najnižšiu úmrtnosť na cestách z európskych krajín malo Nórsko.
Na opačnej strane rebríčka je Rumunsko, Bulharsko či Lotyšsko s nadpriemernou spotrebou alkoholu aj nadpriemernou úmrtnosťou.
Rozhoduje viac faktorov
Od naznačeného trendu vybočujú krajiny ako Luxembursko, Nemecko či Írsko s vyššou spotrebou alkoholu, ale nižšou ako priemernou úmrtnosťou.
Alkohol za volantom je závažnou, ale nie jedinou príčinou smrteľných dopravných nehôd. Rozhoduje aj stav ciest, preventívne opatrenia na nebezpečných úsekoch ciest, výsledky trestného konania súdov a právoplatne uložené tresty, výkon polície, ale aj rozsah kompetencií mestskej polície. Na posilnenie kompetencií mestských policajtov upozorňujú mnohí starostovia.
„Radi by sme týmto apelovali na Ministerstvo vnútra SR a požiadali o zmenu legislatívy v zmysle posilnenia kompetencií mestskej polície tak, aby mohli aj oni kontrolovať cestných pirátov, monitorovať dodržiavanie maximálnej povolenej rýchlosti či kontrolovať požívanie alkoholických nápojov vodičov počas jazdy,“ uviedol predseda Regionálneho združenia starostov mestských častí Bratislavy Jozef Krúpa.
Krízové obdobia podporujú konzumáciu alkoholu
Apel na sprísnenie kontrol požívania alkoholu je na mieste práve v krízovom období. Neistota a psychické napätie podporujú konzumáciu alkoholu. Frustrácia z nedostatku financií počas transformácie českej ekonomiky vyústila podľa Hrabu do rozšírených problémov s pitím.
Ekonomická a sociálna tranzícia vo východnej Európe bola podľa Cockerhama spojená s vyššou frekvenciou pitia. Kríza aj jej samotný impulz, teda neočakávaná udalosť s významnými ekonomickými dôsledkami, mení vzorce spotrebiteľského správania, vrátane užívania alkoholu. Takouto udalosťou bola a stále je pandémia koronavírusu a nebola poslednou „čiernou labuťou“, ktorá mení spotrebiteľské nálady.
Najmä počas obdobia zatvorených prevádzok sa šírili obavy z nárastu konzumácie alkoholu. Vychádzali zo zvýšeného stresu z protikovidových opatrení, sociálnej izolácie, možnej straty zamestnania či hrozby ochorenia.
Počas pandémie na Slovensku pribudli nehody pod vplyvom alkoholu
„Reportovaná“ spotreba alkoholu počas pandémie na Slovensku klesla. Z predpandemickej úrovne 101 litrov sa znížila na 94 litrov v roku 2020 a následne spadla na svoje dlhodobé minimum 85 litrov v roku 2021. Tieto výpočty slovenského štatistického úradu zohľadňujú produkciu, dovozy, vývozy a stav zásob rôznych alkoholických nápojov na začiatku a na konci obdobia.
Národné účty, ktoré zahŕňajú aj šedú ekonomiku, však odhadujú, že spotreba alkoholických nápojov sa zvýšila aj po očistení od cenového rastu. V prvom aj druhom pandemickom roku rástla tromi percentami ročne v prepočte na jedného obyvateľa.
Domácnosti pritom znížili celkové výdavky na spotrebu počas pandémie. Nie však na alkohol. Závažným zistením je, že v roku 2020 narástol počet cestných dopravných nehôd spôsobených vodičom pod vplyvom alkoholu o 3 %, a to pri celkovom poklese nehôd o 13 % medziročne. Podiel nehôd pod vplyvom alkoholu na počte cestných nehôd vzrástol z predpandemických 10 % na 12 %. Na tejto úrovni sa udržal aj v roku 2021.
Konzumácia alkoholu podľa európskych štúdií vzrástla v skupine chronických konzumentov
Globálny dopad pandémie na spotrebu alkoholu je podľa WHO predčasné hodnotiť. Metaanalýza európskych štúdií od Carolin Kilian a kolektívu dospela k predbežnému záveru, že počas pandémie viac ľudí v Európe obmedzilo alkohol a menej bolo tých, ktorí zvýšili konzumáciu alkoholu.
Obmedzené možnosti návštev barov, reštaurácií, festivalov či rodinných osláv mohli podľa Kilian viesť k zníženiu spotreby alkoholu. Na druhej strane, Alejandro Plata zo Stockholmskej univerzity poukazuje na rozšírené možnosti online nákupov alkoholu vo väčších množstvách a trend domáceho experimentovania s koktailmi ako náhradu za návštevu baru. Znepokojujúcim výsledkom európskych štúdií je nárast spotreby v skupine osôb, ktoré boli rizikovými konzumentmi alkoholu už pred pandémiou.
„Vzorce pitia u chronických konzumentov alkoholu sa upevnili až zintenzívnili,“ uvádza Kilian. Pandémia zároveň prehĺbila zdravotné dôsledky alkoholizmu. Údaje z Anglicka a Walesu ukazujú vyššiu úmrtnosť spôsobenú alkoholom, a to najmä v chudobnejších regiónoch.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča sledovať zmeny v spotrebe alkoholu
Spotrebné nákupy a konzumáciu alkoholu ovplyvní aj energetická kríza, nielen pandémia. „V strednodobom a dlhodobom horizonte by zmena mohla mať drastický dopad,“ upozorňuje WHO a navrhuje sledovať, ako sa mení vzťah spoločnosti k alkoholu. Monitorovanie zmien je dôležité najmä v Európe.
Nielen preto, že ide o región so značnou spotrebou alkoholu, ale aj pre väčšie ohrozenie konzumentov alkoholu koronavírusom.
Ako uvádza WHO, negatívne postkovidové následky sú v ich prípade ťažšie. Aby sa predišlo hlavným rizikovým faktorom predčasnej úmrtnosti a chorobnosti, WHO odporúča zamerať sa okrem fajčenia či zmeny klímy aj na úrazy v cestnej premávke a duševné zdravie.
Viac k témam: Alkohol, Spotreba alkoholu
Zdroj: Webnoviny.sk – Krízy menia vzorce spotrebiteľského správania vrátane užívania alkoholu © SITA Všetky práva vyhradené.
17. októbra 2022
