14.8.2026 (SITA.sk) – Stanislav Janota a Daniel Lukáč debatujú s analytikom INESS Radovanom Ďuranom o príčinách poklesu konkurencieschopnosti Európskej únie v porovnaní s globálnymi hráčmi, ako sú USA a Čína.
Európska únia sa v posledných rokoch ocitla v stave, ktorý sa dá popísať ako chronická stagnácia. Spojené štáty americké dominujú v oblasti moderných technológií a Čína agresívne expanduje v priemysle, Európa hľadá cestu k návratu na pozície. Je správa Maria Draghiho o konkurencieschopnosti skutočným budíčkom alebo len súborom zbožných prianí?
Ukazuje sa, že Európska únia nie vždy vyhodnotí do dôsledkov svojich opatrenia a menej dbá na to, že každá regulácia má významné dopady na ekonomiku súkromného sektora, domnieva sa Stanislav Janota. Mnohé regulácie, ktorých zámerom je pomoc ľuďom sa nakoniec prejavia v cenách tovarov pre bežných ľudí. „Skratka, čudujeme sa, že je tu u nás draho,“ dodáva Janota.
Pripomína. že Draghiho správa okrem iného navrhovala okresanie časti regulačných opatrení, ale z týchto návrhov sa zatiaľ uplatňuje len malá časť.
Únia vs. členské štáty
Radovan Ďurana súhlasí, že nám ušiel vlak v oblasti moderných technológií, umelej inteligencie, či v oblasti výroby zariadení na produkciu energie obnoviteľných zdrojov alebo. Upozorňuje však Draghiho správa pomenúva základný politický problém Európskej Únie. „Častokrát sa porovnávame s USA, Japonskom alebo s Čínou, očakávame dynamiku a hlavne nejakú koordinovanú akciu. Lenže EÚ nie je federácia, je to ale únia 27 štátov, ktoré majú obrovské právomoci.“
Problémom EÚ popri reguláciách sú naše vlastné prekážky jednotného trhu. „Nie je tu koordinovaná hospodárska politika, pretože máme veľmi rozdielne štáty, ktoré majú právo veta v mnohých hospodárskych politikách. Členské štáty odmietajú sa vzdať svojich právomocí a odovzdať ich do Bruselu,“ konštatuje analytik.
Výsledok je a bude vždy taký, že EÚ nám bude dávať len to, čo budú členské štáty ochotné odovzdať zo svojich právomocí a zo svojich politík do Bruselu. „Ten základný problém je práve to, že Holandsko chce od EÚ niečo úplne iné ako Slovensko a Bulharsko. Takže tá silná pozícia členských štátov je sama o sebe brzdou rozvoja konkurencieschopnosti v Európskej únie,“ dodáva Ďurana.
Daniel Lukáč je presvedčený, že európske zaostávanie alebo stagnácia je fenoménom posledných rokov. „Čiže niečo sa asi robí zle tých posledných 15-20 rokov v rámci Európskej únie.“ Za príčinu považuje, že EÚ prešla od základnej úlohy, ktorou bolo vytváranie jednotného trhu, odstraňovanie bariér vnútri trhu a ochrana jednotného trhu pred neférovou konkurenciou zo zahraničia, k tomu, aby začala regulovať jednotlivé sektory. Výsledkom je znevýhodňovanie európskych výrobcov vo vzťahu k svetovej konkurencii.
Kapitál, ktorý leží na účtoch a nepracuje
Čo sa týka voľného pohybu tovarov, v tejto oblasti je jednotný trh v Európe pomerne silný a pomerne otvorený. Oveľa komplikovanejšia je ale situácia v oblasti služieb. „Skúste poskytovať poistenie, napriek EÚ, je to veľký problém. Alebo skúste poskytovať bankové služby z jednej krajiny do druhej krajiny. V každej krajine potrebujete licenciu a sú tam iné podmienky,“ konštatuje Ďurana.
Podľa jeho slov Európska komisia veľmi dobre vie, že by sme mali túto oblasť deregulovať, ale členské štáty to odmietajú pustiť. „Toto je proste maslo členských štátov.“
Za najväčší problém považuje Ďurana otázku spoločného kapitálového trhu. Nefunguje jednoduchý presun kapitálu z jednej krajiny do druhej krajiny. Vždy dochádza k schvaľovaniu, či už ide o štátnu pomoc, zahraničnú investíciu či daňovú výnimku, čo procesy spomaľuje. Najväčším problémom je, že „my ten kapitálový trh sami brzdíme našimi sociálnymi systémami, priebežným systémom dôchodkového zabezpečenia. Členské štáty odmietajú transformáciu na fondový systém.“
Peniaze nemajú ležať na účtoch a hneď sa vyplácať, ale majú byť investované, je presvedčený Ďurana. „Nevieme v EÚ uvoľniť tie peniaze na to, aby sme boli schopní podporovať firmy, ktoré rastú a majú potenciál,“ dodáva. „Nie je náhoda, že zo 147 európskych jednorožcov (firmy s hodnotou nad miliardu) sa 40 presunulo do USA, pretože tam sa ľahšie dostanú ku kapitálu“.
Iný mindset: Pohodička verzus riziko
Pri porovnavaní Európy a iných častí sveta sa dostali do pozornosti aj kultúrne rozdiely a isté zlenivenie dnešnej Európy.
„Európska spoločnosť preferuje pohodičku, odpočinok,“ konštatoval Ďurana a poukázal na klesajúci počet odpracovaných hodín, ktorý v Nemecku dosahuje v priemere len 33 hodín týždenne. Na rozdiel od Američanov, ktorí chcú „zarobiť svoj prvý milión do tridsiatky“, Európania podľa neho preferujú istotu zamestnaneckého pomeru a ochranu zo strany sociálneho štátu.
V rozhovore sa dozviete aj to:
Prečo má USA v niektorých oblastiach viac bariér ako EÚ, a predsa je efektívnejšie.
V čom spočíva problém tzv. „28. režimu“ a prečo naráža na odpor členských štátov.
Aký je skutočný rozdiel v bohatstve medzi priemerným Američanom a Európanom
Prečo sú európske inovačné fondy a programy ako Erasmus pre byrokratov „Liebling policy“, no chýba im meranie efektivity.
Či je možné spojiť klimatické ciele, sociálny štandard a konkurencieschopnosť bez toho, aby sme sa ekonomicky zničili.
Č Európa naozaj potrebuje odklon fosílnych palív.
Podcast
Rozhovory zo štúdia SITA
si môžete vypočuť aj v obľúbených aplikáciách:
Viac k témam: Byrokracia, Čína, Konkurencieschopnosť, Regulácia, Spojené štáty americké
Zdroj: SITA.sk – Konzervatívna kaviareň: Sme príliš leniví na to, aby sme konkurovali USA a Číne? © SITA Všetky práva vyhradené.
14. augusta 2026
