Režisér Radek Bajgar sa vo svojom celovečernom filmovom debute pýta, či môžu ľudia súčasne žiť v manželstve a pritom ostať slobodní.
BRATISLAVA 14. apríla (WBN/PR) – Nová česká snímka režiséra Radka Bajgara Teória tigra, ktorá prichádza do slovenských kín už dnes, sa podľa slov jej tvorcu sústredí predovšetkým na tému osobnej slobody. Veterinár Jan má už dosť svojej ženy, ktorá odjakživa rozhodovala o jeho živote a nerešpektovala žiadne jeho prianie či túžbu vo viere, že ona najlepšie vie, čo je preňho dobré a správne. Jan sa preto jedného dňa rozhodne uzurpovať si späť svoju slobodu a vydáva sa na cestu za naplnením toho, čo sa domnieva, že sú jeho sny.
Bajgara vraj vždy zaujímalo, prečo sa jeden z partnerov pokúša toho druhého domestikovať a skrotiť a prečo sa zároveň ten druhý nechá. „Je to len preto, že spoločenský úzus vraví, že to tak jednoducho má byť? Prečo ten utlačovaný jedinec len drží hubu a je nešťastný po väčšinu svojho života? Náš starnúci hrdina si naopak jedného dňa povie, že už stratil sám seba, stratil sny, ktoré mal a túži ísť už konečne na vzduch, na slobodu,“ povedal režisér snímky v rozhovore pre agentúru SITA.
Nakrútiť film stojí podľa jeho slov toľko energie, času a peňazí, že to má zmysel len pri témach, ktoré sú naozaj dôležité a týkajú sa väčšiny ľudí – a osobná sloboda, ktorá by nemala zaniknúť ani v partnerskom vzťahu, takou témou podľa neho je. „Už pred rokmi sme riešili problém rastúceho množstva rozvodov a dnes je to ešte horšie – pribúdajú ľudia, ktorí do manželstva ani nevstupujú,“ poznamenal Bajgar. „Manželstvo je dnes na strašne dlhú dobu. Zoberte si, ako sa svet zmenil. Teraz sa ľudia dožívajú pomaly dvojnásobok toho, čo predtým. Keď sa dvaja ľudia vzali pred sto rokmi, mali deti, tie sotva vychovali a potom umreli. Dnes, keď stretnete partnera v dvadsiatich, pokojne s ním môžete stráviť šesťdesiat a viac rokov – to sa predsa nedá prežiť, pokiaľ tá inštitúcia nebude ľudská, slobodná a relatívne liberálna,“ skonštatoval režisér. „Sú medzi nami síce aj takí, ktorým kontrola vyhovuje, no myslím, že väčšine z nás nie. Preto by sa malo podľa mňa o tejto téme hovoriť – najlepšie tak, aby to nebolo namierené voči tomu partnerovi,“ pousmial sa Bajgar.
Ako sa známy tvorca zároveň domnieva, náklonnosť ku kontrolovaniu partnera nezávisí od pohlavia. „Nie je to tak, že by ženy kontrolovali mužov. V mnohých vzťahoch, ktoré poznám, muži kontrolujú ženy, je to jedno. Myslím, že je to genderovo neutrálny problém. Ide v zásade o potrebu kontroly a manipulácie. Otázka je, prečo to vlastne ten človek robí? Prečo chceme toho druhého domestikovať? Robíme to zo strachu, že nás opustí? Ak je dôvod akýkoľvek, je to zle. Dokonca i v prípade, že len chceme pre toho druhého to najlepšie,“ ozrejmil režisér. „Môj film je však aj o tom, ako si tú slobodu vziať späť. Jan svojím odchodom nechce svojej žene ublížiť. On si ju kedysi vzal, lebo ju má rád alebo ju mal rád a rozhodne je tam voči nej pocit zodpovednosti, takže sa vlastne snaží oslobodiť takým nablblým spôsobom – že uteká, namiesto aby jej povedal ‚Bež do hája, mám tohto života plné zuby, idem preč!‘,“ priblížil Bajgar.
Prvá verzia scenára, ktorú napísal už pred piatimi rokmi, bola podľa jeho slov omnoho ostrejšia. „V prvej verzii scenára bol medzi ženami a mužmi veľmi vyhrotený vzťah, ženy boli veľmi ostré a muži po ich boku pôsobili ako takí chudáci. Ako však plynuli roky, trochu som vychladol a uvedomil som si, že v tom scenári nejde predsa o problém muži verzus ženy, ale o problém sloboda kontra nesloboda, takže dnes už diváčky na mňa nebudú naštvané, skutočne to nie je postavené proti nim. Ide tam len o druh nedorozumenia, kedy si každý z partnerov predstavuje tú istú vec úplne inak,“ povedal Bajgar, ktorý sám otázku slobody vo vzťahu vníma vo svojej podstate ako celkom nóbl problém. „Kedysi rodiny skutočne bojovali o prežitie. Bojovali o to, aby mali čo jesť a neumreli zimou, chorobou a hladom, takže tá jednotka bola pevná z naozaj praktických dôvodov. Dnes už nemusíme bojovať, aby sme prežili, doba je iná a problém typu ‚aby sme boli šťastní a aby sme sa cítili dobre‘, ten je už veľmi nóbl. Predtým sa ten hlavný problém volal ‚neumriem hladom, uživím deti, vychovám ich a dožijú sa dospelosti‘, čo už dnes považujeme za samozrejmosť,“ poznamenal 53-ročný rodák z Kroměříža.
Bajgara zároveň teší fakt, že jeho kinodebut uzrie svetlo sveta v čase, keď svet ešte neupadol do ďalšieho nenávratného konfliktu. „Som rád, že Teória tigra nejde do kín v čase, keď už nemáme priestor ani náladu venovať pozornosť tak luxusnému problému, ako byť šťastný vo vzťahu so svojím partnerom. Onedlho sa totiž môže pokojne stať, že budeme riešiť nejaký vojnový stav alebo nástup extrémizmu, celá Európa je hore nohami. Každopádne som rád, že je ešte stále pokoj a bol by som vďačný, keby ešte pretrval,“ uviedol režisér, ktorý vraj svojím debutom okrem iného ponúka i akúsi úvahu o tom, že ľudia od seba nebudú utekať, ale vždy sa k sebe radi vrátia, ak ich vzťah bude stáť na slobodnejšom pôdoryse. „Dá sa to prirovnať k šelmám – preto som film nazval Teória tigra – šelmy proste potrebujú pohyb, voľný priestor, potrebujú loviť a zas sa vracajú do svojho pelechu. A ak im ten pohyb a priestor nebude odopretý, vždy sa do toho pelechu radi vrátia,“ vysvetlil Bajgar.
Do hlavnej úlohy úspešný tvorca bez zaváhania obsadil Jiřího Bartošku. „Presvedčilo ma, že si prečítal scenár, o ktorom všetci prehlasovali, že to je komédia, a hovorí mi ‚Jejda, to je tak smutný príbeh…‘ Bolo vidieť, že rozumie, o čo mi ide. Keď musíme vymýšľať triky na partnera, ktorého sme si sami vybrali a dobrovoľne vzali, je to veľmi smutné,“ uviedol Bajgar.
Na hlavnú ženskú rolu mal spočiatku viacero adeptiek, no napokon sa rozhodol pre Elišku Balzerovú. „Chcel som herečku, ktorá zahrá Janovu ženu veľmi noblesne, neurobí z nej karikatúru ani zlú mrchu, ktorá bude od začiatku drsná a strašná a všetci budú tomu Bartoškovi držať palce, aby čo najskôr zdrhol. Naopak, chcel som herečku, ktorá bude milá, vtipná, noblesná a elegantná, pretože také ženy sú najnebezpečnejšie. Človek si na prvý pohľad neuvedomuje, že uťahujú skrutky a že o ňom vlastne rozhodujú,“ dodal režisér.
Pri nakrúcaní jeho celovečernej prvotiny ho vraj prekvapila jediná vec. „Ženy, s ktorými som spolupracoval, boli omnoho ostrejšie, ako som čakal. Keď sa na pľaci stretli Balzerová, Janžurová a Vilhelmová a spolu sme si preberali jednotlivé scény, tak vždy prišli s takými nápadmi, ktoré by som si ani netrúfal domyslieť. To, čo sa javilo ako nevinné nedorozumenie alebo žartík, vždy dotiahli ďalej a omnoho horšie a ostrejšie, vždy ponúkli nejaké drsné pokračovanie toho celého. A ešte bola veľmi zaujímavá jedna vec – keď som písal tie scény, kde tí muži utekajú, skutočne som vôbec nemal na mysli neveru a to tie moje herečky nemohli pochopiť. Vraveli mi, že prvé, čo by im v takej chvíli napadlo je, že ich muž niekoho má. Z toho mi vyplýva, že ženy sú asi častejšie posadnuté otázkou, či ich partner nepodvádza, a keď niekam šiel, tak to znamená, že je v tom zrejme nejaká baba. Pritom mnohokrát fakt nie, my máme napodiv občas aj iné záujmy a dôvody,“ zasmial sa Bajgar na záver.
Film Teória tigra si budú môcť slovenskí diváci a diváčky pozrieť v kinách od 14. apríla.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
14. apríla 2016
