23.10.2026 (SITA.sk) – Komentár Petra Weissa.
Výrok, ktorý podľa statusu poslankyne Zuzany Mesterovej na jej FB účte zaznel z úst Milana Uhríka po vypnutí kamier – „Keď budeme vládnuť, tak sa s takými ako ste vy porátame“ – nemožno bez zvukového či obrazového záznamu nezávisle overiť.
Preto ho treba uvádzať presne tak, ako je, teda ako jej verejné tvrdenie. Závažnosť problému však nespočíva iba v jednej vete, ktorá mala zaznieť v televíznych kuloároch. Spočíva najmä v politickom kontexte, do ktorého zapadá.
Hnutie Republika dnes už nie je izolovaný okraj slovenského straníckeho systému. V komunálnych a krajských voľbách vytvára alebo podporuje spoločné kandidatúry so Smerom, Hlasom a SNS. V štyroch z ôsmich krajov vznikli predvolebné spojenectvá vládnych strán s Republikou.
Politická normalizácia
Judita Laššáková po dohode s vedením Smeru odstúpila z boja o prešovského župana; viacerí predstavitelia Smeru následne otvorene podporili Milana Mazureka. To nie je „technická dohoda” na úrovni obcí. Je to politická normalizácia partnera, ktorý vyrástol z Kotlebovej ĽSNS.
A práve tu treba pripomenúť podstatnú vec. Uhrík, Mazurek, Ďurica, Suja a ďalší neodišli od fašistu Kotlebu preto, že by sa vzbúrili proti extrémistickému dedičstvu ĽSNS. Odišli po spore o zmenu stanov a koncentráciu moci v Kotlebových rukách.
Neskôr si Republika začala budovať uhladenejší obraz, namiesto uniforiem sa jej predstavitelia odeli do oblekov a zrazu sa začali hlásiť aj k SNP. Hoci predtým, keď s Kotlebom vládli v Banskej Bystrici, vyvesili pri jeho výročí tohto kľúčového štátneho sviatku čiernu vlajku. Ponúkli sa na spoluprácu v roku 2023 aj vedeniu SZPB, ktoré ju s radosťou prijalo, podobne ako Smer na straníckych oslavách SNP vo Zvolene.
Republikáni zmenili iba fasádu, ale nie podstatu
Podozrenie, že ide o lacný politický marketing a nie o skutočný hodnotový rozchod s tým, čo predstavoval Kotleba, však nová formácia nielen nevyvracala, ale ho umocňovala. Opakovane sa vracia k starým symbolom a rétorike i k starým kontaktom. Ostala jej aj stará agresivita voči kritikom.
Mesterovej opis Uhríkovej reakcie na predkladané dôkazy, že Republikáni zmenili iba fasádu, ale nie podstatu, preto nemožno odbiť ako ďalšiu parlamentnú hádku. Ak politik na vecné pripomínanie vlastnej čerstvej politickej minulosti reaguje nadávkami a podľa jej tvrdenia poslankyne aj vetou o budúcom „porátaní sa“, nejde už o polemiku o dejinách. Ide o zásadnú otázku tykajúcu sa predstáv o moci, či je politický oponent súperom, alebo nepriateľom, ktorého treba po prevzatí moci v štáte „zdisciplinovať”.
Znepokojujúci opis konfliktu s Tiborom Gašparom
Podobne znepokojujúco pôsobí aj Mesterovej opis konfliktu s Tiborom Gašparom po diskusii o závažnej obžalobe na jeho osobu, ktorej čelí v kauze Očistec. Nejde len o v jej statuse spomínanú vetu podpredsedu vládnuceho Smeru, že nevie, s kým si začala, ktorá vyznieva ako vyhrážka.
Ide o širší kontext. Vysoký politický funkcionár a ústavný činiteľ sa uráža na kritiku právnej situácie, v ktorej sa nachádza vlastnou vinou a hrá sa na obeť napriek tomu, že 21. októbra Špecializovaný trestný súd zastavil pre premlčanie stíhanie v jednom bode jeho obžaloby. Podľa prokurátora obžalovaným pri premlčaní pomohla novela Trestného zákona presadená súčasnou vládnou väčšinou, aj hlasom obžalovaného Tibora Gašpara.
Tu sa dostávame k mocensko-politickému jadru problému. Mečiarove amnestie boli škandalóznym jednorazovým aktom človeka, ktorý ako zastupujúci prezident nariadil, aby sa nezačínalo alebo nepokračovalo v trestnom stíhaní skutkov spojených so zavlečením prezidentovho syna a zmareným referendom, čím ochránil aj seba samého pred zodpovednosťou za prijaté rozhodnutia.
Účelovým politickým aj právnym krytím mocensky blízkych ľudí úradujúci prezident nerešpektoval univerzálnu záväznosť práce a zdeštruoval rovnosť občanov pred zákonom. O devätnásť rokov ich parlament zrušil aj s odôvodnením, že amnestia nemôže slúžiť predstaviteľom štátnej moci a ľuďom s nimi spojeným ako ochrana pred spravodlivosťou.
To, čo sa udialo po roku 2023, má inú formu a práve preto je systémovo nebezpečnejšie. Nešlo o podpis jedného zastupujúceho prezidenta pod adresnú abolíciu, ktorým dal celej spoločnosti arogantne najavo, že ak je páchateľ závažného trestného činu napojený na politickú moc, spravodlivosť preňho neplatí.
Politická amnestia
V prípade T. Gašpara a spol. ide tiež o politickú amnestiu, o učebnicový príklad personifikovanej legislatívy, podobnej tej z Talianska prijímanej v parlamente v prospech vtedajšieho premiéra Silvia Berlusconiho. Od nástupu 4. Ficovej vlády sa v NR SR opakovane schvaľovali zmeny všeobecne záväzných trestných kódexov kvôli skupine obžalovaných alebo obvinených osôb: znižovanie trestných sadzieb, skracovanie premlčacích lehôt a zásahy do trestného procesu. Ich účinky sa potom premietali a premietajú do živých konaní.
Je to vlastne otvorené priznanie NR SR ako kľúčového orgánu v systéme parlamentnej demokracie, že trestné právo nie je neutrálne a že zákonodarná moc sa stala nástrojom na ochranu „našich ľudí“ pred spravodlivým súdom. Nositelia moci, vrátane Tibora Gašpara, tak odkazujú občanom, že právo platí len pre slabých, pre silných platí zákonodarná väčšina…
Zásadný rozdiel
Oproti Mečiarovým amnestiám je tu však jeden zásadný rozdiel. V marci 1998 úradujúcim prezidentom došlo k zneužitiu moci jednotlivcom. Ale systematické opakované zmeny trestného zákonodarstva sú kolektívnym aktom na všetko ochotnej vládnej väčšiny v NR SR, ktorá obetúva princípy právneho štátu, aby pomohla konkrétnym ľuďom uniknúť pred trestnoprávnou zodpovednosťou.
Inak povedané, parlamentná väčšina mení pravidlá trestnej zodpovednosti aj v čase, keď sa ich následky dotýkajú jej vlastných politických predstaviteľov a ich okolia. Parlament teda nahrádza súdy. Tým sa narúša ústavou daná rovnosť občanov pred zákonom. A to vždy, v každej spoločnosti, vyvoláva nedôveru v štát a demoralizuje spoločnosť.
Ak sa k takémuto chápaniu právneho štátu pridá legitimizácia postkotlebovskej krajnej pravice, dostávame kombináciu, ktorú nemožno bagatelizovať. Republika je dnes vo frakcii Európa suverénnych národov spolu s AfD a presadzuje zásadnú revíziu európskej integrácie. Vo svojom programe počíta aj s referendom o zotrvaní Slovenska v EÚ, ak sa Únia nezmení podľa jej predstáv, a s vojenskou neutralitou, teda odchodom z NATO.
Skúška hodnotových hraníc
Pre Smer, Hlas a SNS preto spolupráca s Republikou nie je iba otázkou volebných percent. Je skúškou hodnotových hraníc, ktoré sú ešte ochotné brániť. Lebo ak sa súčasne relativizuje extrémistická minulosť, zastrašovanie kritikov sa vydáva za temperament, zákony sa menia spôsobom, ktorý pomáha obžalovaným vo veľkých korupčných kauzách, a kritikom sa odkazuje, aby si dávali pozor, s kým si začínajú, nevzniká iba nová koaličná matematika. Vzniká model moci, v ktorom sa slabnúci právny štát môže stretnúť s politikou odplaty a s programom spochybňujúcim dnešné európske hodnotové a bezpečnostné ukotvenie Slovenska.
A to už nie je spor o to, kto s kým pôjde po voľbách. To je spor o charakter štátu.
Viac k témam: Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Kauza Očistec, Komunálne a župné voľby do VÚC 2026, Názory a komentáre, Novela Trestného zákona, Parlamentné voľby
Zdroj: SITA.sk – Keď sa z vyhrážok stane politický program – KOMENTÁR © SITA Všetky práva vyhradené.
23. októbra 2026
