15.7.2026 (SITA.sk) – Karas pripomína, že nie je to prvýkrát, čo sa podobná situácia v Maďarsku rieši.
Podpredseda KDH a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas sa na sociálnej sieti vyjadril, že s veľkým znepokojením sleduje ústavnú zmenu v Maďarsku, ktorá skracuje mandát legitímne zvoleného prezidenta ešte pred uplynutím jeho funkčného obdobia.
Poslanci vládnej strany Tisza v pondelok večer schválili 17. dodatok k maďarskej ústave, ktorého priamym dôsledkom je odvolanie prezidenta Tamása Sulyoka z funkcie. Premiér Péter Magyar predtým pohrozil Sulyokovi ústavnou žalobou v prípade, ak ho odmietne do piatich dní podpísať.
Maďarský prezident príde o funkciu
Za prijatie dodatku hlasovalo 139 poslancov, šiesti boli proti a nikto sa nezdržal. Opozičné strany Fidesz a KDNP celé pondelkové zasadnutie parlamentu bojkotovali. Sulyokov mandát má zaniknúť dňom nasledujúcim po nadobudnutí platnosti dodatku. Novú hlavu štátu má zvoliť až do nadobudnutia účinnosti novej ústavy parlament, maximálne však na päť rokov.
„Týmto sme… dokončili ústavnú reformu Orbánovho režimu,“ vyhlásil Magyar po hlasovaní. „(Sulyok) má teraz päť dní na to, aby buď v stanovenej lehote odstúpil, alebo podpísal tento dodatok. Iná možnosť nie je,“ dodal.
Magyar v sobotu v príspevku na Facebooku napísal, že pokiaľ Sulyok dodatok do piatich dní nepodpíše, podajú na neho ústavnú žalobu. Dodatok zahŕňa taktiež obmedzenie mandátu poslancov na 12 rokov. V jeho znení sa uvádza, že cieľom je zabezpečiť „predpoklady pre obnovenie ústavnej demokracie“.
Princíp právneho štátu
K novele maďarskej ústavy, ktorej priamym dôsledkom je odvolanie prezidenta sa na sociálnej sieti vyjadril aj podpredseda KDH Viliam Karas.
„S veľkým znepokojením sledujem ústavnú zmenu v Maďarsku, ktorá fakticky skracuje mandát legitímne zvoleného prezidenta ešte pred uplynutím obdobia, na ktoré bol zvolený. Nejde pritom len o otázku jednej osoby. Ide o princíp právneho štátu,“ píše v úvode svojho príspevku exminister spravodlivosti.
„Ak ústava stanovuje, akým spôsobom môže prezident predčasne skončiť vo funkcii, tieto pravidlá nemožno obísť tým, že sa prijme jednorazová ústavná novela, ktorej jediným účelom je dosiahnuť konkrétny politický výsledok,“ vysvetľuje ďalej.
Stanovisko Benátskej komisie
Karas pripomína, že nie je to prvýkrát, čo sa podobná situácia v Maďarsku rieši. „Keď bola v roku 2011 ústavnou zmenou predčasne ukončená funkcia predsedu Najvyššieho súdu Andrása Baku, Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Baka proti Maďarsku konštatoval porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach. Aj vtedy išlo o použitie ústavnej zmeny na odstránenie konkrétneho ústavného činiteľa z funkcie,“ ozrejmil Karas s tým, že rovnaký princíp právneho štátu by mal platiť bez ohľadu na to, kto je pri moci a koho sa týka.
„Mrzí ma, že Benátska komisia napriek žiadosti maďarského prezidenta doteraz nestihla zaujať stanovisko k tejto ústavnej zmene. Verím, že prezident počká na jej odborné posúdenie skôr, ako sa celý proces definitívne uzavrie,“ podotkol Karas.
„Právny štát sa nezačína ani nekončí výsledkom politického zápasu. Stojí na pravidlách, ktoré platia rovnako pre každého – aj pre tých, ktorí majú ústavnú väčšinu,“ uzavrel svoj príspevok exminister spravodlivosti.
Viac k témam: Maďarský prezident, Podpredseda KDH, Ústavná zmena
Zdroj: SITA.sk – Karas: S veľkým znepokojením sledujem ústavnú zmenu v Maďarsku, ktorá skracuje mandát legitímne zvoleného prezidenta © SITA Všetky práva vyhradené.
15. júla 2026
