4.6.2024 (SITA.sk) – Občania Európskej únie (EÚ) budú počas tohtotýždňových volieb do Európskeho parlamentu myslieť hlavne na domáce problémy, a nie na budúcnosť Európy. Ako prognózuje web Politico s odvolaním sa na množstvo štúdií i volebnú neúčasť v minulých voľbách, väčšina Európanov nerozumie voľbám do europarlamentu ani sa o ne nezaujíma.
Z tohto dôvodu má väčšina ľudí tendenciu hlasovať na základe domácich záujmov. Politico poukazuje na skutočnosť, že v krajinách ako Francúzsko, Nemecko a Španielsko budú voľby de facto slúžiť ako referendum o strane, ktorá je pri moci.
V iných krajinách, napríklad v Bulharsku a na Malte, sa hlasovanie riadi skôr postojmi národných politikov, a nie osobnosťami ako predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá je možno veľkým menom v Bruseli, ale mnoho voličov pri počutí jej mena netuší, kto to je.
BELGICKO
Belgickí voliči nebudú myslieť na Európu, keď pôjdu v nedeľu k volebným urnám. Budú príliš zaujatí regionálnymi a federálnymi voľbami, ktoré sa zhodujú s hlasovaním v EÚ. Vo frankofónnom regióne Valónsko sa diskusia sústreďuje na systémy daní, sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva.
V holandsky hovoriacom Flámsku je otázkou, či by Belgicko malo vôbec existovať. Separatistická, krajne pravicová strana Vlaams Belang, ktorá podľa odhadov získa najviac hlasov, chce krajinu rozložiť. Jej rival, konzervatívna Nová flámska aliancia, súhlasí so zjednoteným Belgickom, ale iba vtedy, ak sa výrazne posilnia právomoci regiónu.
BULHARSKO
Kampani pred voľbami do europarlamentu v Bulharsku dominoval magnát Deľan Pejevski, na ktorého USA a Spojené kráľovstvo uvalili sankcie. Veľká časť diskusie sa sústredila na obvinenia jeho oponentov, že ovplyvňuje súdy a bezpečnostné služby. Mnohí ho považujú za predstaviteľa „pokazenej demokracie“, v ktorej tieňoví oligarchovia, špióni a zločinecké gangy omotali svoje chápadlá okolo základných inštitúcií krajiny.
CYPRUS
Rozčarovanie z politického systému, ktorý nedokáže efektívne riešiť krízu životných nákladov, chronickú korupciu a nečinnosť v nekonečných sporoch o hranice, pravdepodobne povedie k nízkej volebnej účasti a hlasovanie bude referendom o hlavných stranách, ktoré dlho dominujú politickej scéne ostrova.
ČESKO
Hoci migrácia do Česka minulý rok reálne klesla, krajne pravicovým populistickým skupinám sa podarilo urobiť z tejto problematiky hlavnú tému týchto volieb a všetky veľké strany sa teraz zhodujú na tom, že nedávno schválený pakt EÚ o azyle a migrácii, ktorý ešte nenadobudol účinnosť, je potrebné reformovať. Domáce obavy týkajúce sa ekologických noriem, a najmä pravidiel EÚ Euro 7 pre emisie výfukových plynov, boli v kampani tiež významnou témou.
DÁNSKO
Eurovoľby budú referendom o vláde centristickej premiérky Mette Frederiksenovej. Diskusiám pred hlasovaním dominovali najmä zvládanie klimatických zmien, prisťahovalectvo a národná obrana. Frederiksenová je pod tlakom. Jej vládni spojenci chcú zníženie daní, ale jej sociálnodemokratická strana presadzuje viac sociálnych výdavkov. Slabý volebný výsledok v eurovoľbách by mohol podkopať vyjednávaciu pozíciu Frederiksenovej.
ESTÓNSKO
Občanov tejto pobaltskej krajiny trápia pred voľbami do europarlamentu rozpočtové škrty. Premiérke Kaji Kallasovej sa, zdá sa, nevypláca tvrdý postoj voči Kremľu. Jej liberálna Estónska reformná strana stratila v ostatných mesiacoch na podpore, čiastočne v dôsledku škrtov v rozpočte verejného sektora. Mnohí Estónci ju pre prílišnú angažovanosť v zahraničných otázkach vnímajú ako niekoho, kto sa nedostatočne zaoberá domácimi problémami.
FÍNSKO
Hrozba, ktorú predstavuje Rusko, je vo Fínsku vnímaná ako veľký domáci problém. Bezpečnosť dlhej východnej hranice krajiny naďalej dominuje politickej agende v Helsinkách pred voľbami do EÚ, podobne ako tomu bolo v období pred prezidentskými voľbami v januári.
FRANCÚZSKO
Kým spojenci francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona chcú, aby sa tieto voľby týkali len Európy, jeho politickí oponenti sa zasadzujú za to, aby ich výsledok vo Francúzsku predstavoval obraz verejnej mienky o Macronovom vládnutí.
GRÉCKO
Kríza životných nákladov je hlavnou témou gréckych voličov, ktorých kúpna sila je v súčasnosti druhá najnižšia v EÚ. To pravdepodobne podkope podporu pre stranu Nová demokracia premiéra Kyriakosa Mitsotakisa.
HOLANDSKO
Diskusia pred hlasovaním sa v Holandsku zameriava na to, kto bude vládnuť v Haagu, nie v Bruseli. Vzhľadom na všeobecnú apatiu holandských voličov voči voľbám do Európskeho parlamentu je najväčšou otázkou, aká bude účasť.
CHORVÁTSKO
V Chorvátsku je pred eurovoľbami na prvom mieste oživenie po pandémii COVID-19 a stav ekonomiky. Vládnucu Chorvátsku demokratickú úniu by však mohli vytrestať voliči, ktorí si myslia, že nedokázala ovládnuť úroveň inflácie, ktorá je teraz jednou z najvyšších v Európe. Pretrvávajú tiež výzvy na väčšiu transparentnosť a demokraciu v rámci inštitúcií EÚ.
ÍRSKO
Eurovoľby v Írsku, ktoré sa konajú v rovnaký deň ako komunálne voľby, poslúžia ako barometer verejnej mienky pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia na jar budúceho roka. Kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu dominovala predovšetkým bytová kríza, keďže v krajine je nedostatok dostupných nehnuteľností. Migranti sú v Írsku považovaní za jeden z faktorov bytovej krízy.
LITVA
Voľby v Litve budú zrejme referendom o vládnucej Únii vlasti – litovských kresťanských demokratoch. Očakáva sa, že stredoľavá Sociálnodemokratická strana získa takmer dvakrát toľko hlasov ako jej vládnuci stredopraví rivali, čo podčiarkuje rastúcu nespokojnosť s vládou krajiny.
Domáce obavy v súvislosti s hrozbou, ktorú predstavuje Rusko, dominovali v diskusiách pred hlasovaním, ale ľavicovým stranám sa tiež podarilo nasmerovať dialógy na pracovné podmienky v pobaltskej krajine a kampaň využívajú na to, aby požadovali vyššiu minimálnu mzdu a ustanovenie štvordňového pracovného týždňa. To je prioritná téma pre súčasného eurokomisára pre životné prostredie Virginijusa Sinkevičiusa, ktorý sa snaží zostať v Bruseli ako poslanec Európskeho parlamentu počas nasledujúceho volebného obdobia.
LOTYŠSKO
Rusko síce nie je v Lotyšsku hlavnou témou pred voľbami do europarlamentu, ale rusky hovoriaca menšina v krajine áno. Mnohých voličov rozčúlil plán na živé prekladanie diskusií do ruštiny.
LUXEMBURSKO
Hlavnou témou pred eurovoľbami bol štatút veľkovojvodstva ako jedného z popredných európskych daňových rajov. Socialistická robotnícka strana presadzuje myšlienku toho, aby Luxembursko v budúcnosti prestalo byť daňovým rajom.
MAĎARSKO
Vyzeralo to, že toto môže byť najnudnejšia predvolebná kampaň v Maďarsku za ostatné roky. Karty však zamotala najnovšia hviezda na maďarskom politickom nebi Péter Magyar, ktorý poriadne šliape na päty premiérovi Viktorovi Orbánovi. Magyar bol kedysi členom Orbánovho najbližšieho okruhu, teraz je jeho najväčším rivalom.
Jeho strana Rešpekt a sloboda, ktorá bojuje proti korupcii, zlému zdravotníctvu a školstvu, vyletela do rekordných výšok tým, že si získala hlavne protivládnych voličov a tých, ktorí sú opatrní voči tradičným opozičným stranám. To, kde je miesto Maďarska v rámci samotnej EÚ, však zostáva nejasné.
MALTA
Na Malte sa bude hlasovať o troch ľuďoch. Prvým je úradujúci premiér Labouristickej strany Robert Abela, pre ktorého je hlasovanie referendom o jeho vláde. Voliči však môžu pri hlasovaní myslieť aj na predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolovú a prejaviť jej podporu hlasom pre opozičnú nacionalistickú stranu. Pozornosť sa tiež sústreďuje na bývalého labouristického premiéra Josepha Muscata, ktorý bol obvinený z viacerých trestných činov.
NEMECKO
Voľby v Nemecku by mali byť referendom o vládnej koalícii kancelára Olafa Scholza. Jej popularita neustále klesá a narastá rozhorčenie z napätia medzi rôznymi politickými frakciami. Pred voľbami bola hlavnou témou úloha Nemecka vo vojne na Ukrajine.
Zatiaľ čo sociálni demokrati sa spojili okolo svojho obozretného „mierového kancelára“, liberáli odsudzujú váhavé dodávky zbraní. Imigrácia a azylová politika krajiny sú tiež žhavé témy, ktoré pravdepodobne prinesú body krajne pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko. Séria škandálov okolo jej hlavného kandidáta Maximiliana Kraha však môže podkopať jej volebný výsledok.
POĽSKO
Hlavnými témami v kampani boli národná suverenita a právny štát, dve otázky, ktoré v posledných rokoch viedli k intenzívnym stretom medzi Varšavou a Bruselom. Hoci sú na zoznamoch veľké mená – medzi nimi súčasní ministri, dvaja bývalí ministri, ktorí boli vylúčení z národného parlamentu, a bývalý energetický magnát, ktorý sa väčšinu kampane skrýval pred úradmi – prieskumy naznačujú, že účasť bude nízka. Na hlasovaní sa podľa všetkého zúčastnia iba zarytí priaznivci.
PORTUGALSKO
Hlasovanie v Portugalsku tradične slúži ako referendum o národnej vláde, ale vzhľadom na to, že sa koná len dva mesiace po prevzatí moci novou stredopravou koalíciou, výsledky budú pravdepodobne odzrkadľovať rezultát marcových parlamentných volieb.
RAKÚSKO
V Rakúsku vládne nespokojnosť s vládnou Rakúskou ľudovou stranou, ktorú v ostatných rokoch sužujú korupčné škandály. Občanov rozčuľuje neschopnosť vlády dostať infláciu pod kontrolu, a tak sú mnohí pripravení podporiť vo voľbách do europarlamentu krajne pravicovú Stranu slobody, skupinu založenú bývalými dôstojníkmi SS v 50. rokoch minulého storočia. Stratégiou strany je viniť zo všetkého EÚ a vyhlasovať, že Brusel využíva Rakúsko.
RUMUNSKO
V rovnaký deň ako voľby do europarlamentu sa v Rumunsku konajú aj komunálne voľby. To viedlo k tomu, že problémy súvisiace s Bruselom upadli do úzadia, pretože voliči sa zameriavajú na témy ako bytová kríza a korupcia na miestnej úrovni.
SLOVENSKO
Voľby do EÚ na Slovensku zatienil atentát na premiéra Roberta Fica. Od incidentu sa kampaň, ktorá mala byť o migrácii a vojne na Ukrajine, zamerala na radikalizáciu ozbrojenca, ktorý strieľal na politika. Očakáva sa, že najviac hlasov získa práve Ficova strana Smer-SD.
SLOVINSKO
Keď sa naposledy konali voľby do Európskeho parlamentu, Slovinsko malo negatívne vysvedčenie, keďže zaznamenalo tretiu najnižšiu účasť spomedzi krajín EÚ. Vládnuca Strana slobody sa tentoraz snaží tieto čísla vylepšiť tým, že naplánovala na deň konania eurovolieb trojité referendum o asistovanom umieraní, užívaní kanabisu a preferenčnom hlasovaní vo všeobecných voľbách.
ŠPANIELSKO
Voľby do europarlamentu v Španielsku budú referendom o socialistickom premiérovi Pedrovi Sánchezovi. Hlasovanie sa koná len týždeň po tom, čo španielsky parlament schválil kontroverznú amnestiu pre katalánskych separatistov.
ŠVÉDSKO
Keďže v kampani dominovala otázka prisťahovalectva, strany sa snažili vyhlasovať, že práve ony sú tie, ktoré sú schopné prinútiť Brusel sprísniť európske hranice.
TALIANSKO
Kampaň v Taliansku zaujala predovšetkým novými PR prístupmi a sloganmi, ktorých cieľom bolo osloviť širšie vrstvy voličov. Napríklad pre stranu Bratia Talianska bude hlasovanie prostriedkom na posilnenie kultu osobnosti premiérky Giorgie Meloniovej.
Politička nemá v úmysle pôsobiť v Európskom parlamente, ale trvala na tom, že povedie kandidátku svojej strany a nabáda ľudí, aby „volili Giorgiu“. Aby jednoducho napísali jej krstné meno na hlasovací lístok. Talianske volebné právo takýto postup povoľuje.
Viac k témam: Estónska premiérka, Grécky premiér, Maďarský premiér, Maltský premiér, Nemecký kancelár, Predsedníčka Európskej komisie (EK), Premiér Slovenskej republiky, Talianska premiérka, Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2024
Zdroj: SITA.sk – Eurovoľby poslúžia ako referendum o úradujúcej vláde vo viacerých štátoch, voličov trápia najmä domáce problémy © SITA Všetky práva vyhradené.
4. júna 2024
