19.9.2025 (SITA.sk) – Ostala po nej len fotka, meno či akékoľvek údaje chýbajú. Ide o dievča z prvého židovského transportu z Popradu do Osvienčimu v roku 1942, ktoré je hlavnou postavou inscenácie s názvom „1474/Zažiť Poprad a umrieť“. Jej slávnostnú premiéru ponúkne v piatok večer nové divadlo v popradskej mestskej časti Veľká.
Podľa autora hry, režiséra Romana Olekšáka, sa môže výber takejto témy zdať diskutabilný, keďže ide o prvé a otváracie predstavenie divadla, divákom však chceli ponúknuť niečo vážne a zásadné, zároveň so zábleskom humoru. Za dôležité považuje, aby sa na takéto udalosti nezabudlo, ani na ľudí, ktorých sa bytostne týkali.
Jedna z najzásadnejších udalostí mesta
Hra stvárňuje podľa jej autora, ktorý je rodákom z Popradu, jednu z najzásadnejších udalostí tohto mesta v jeho histórii. Ide o prvý odsun židovského obyvateľstva zo Slovenska.
„Táto udalosť je pre mňa osobne o to silnejšia, že ja som sa o nej dozvedel v pomerne neskorom veku, bol som už na vysokej škole. Spätne som si uvedomil, že história, ktorú nás vyučovali počas minulého režimu, nebola tá história, ktorá sa naozaj diala. Mal som pocit, že o to závažnejší je dôvod, prečo takúto hru spraviť,“ vysvetlil počas tlačovej konferencie venovanej otvoreniu nového divadla.
Štúdiu témy sa intenzívne venoval, čítal dokumenty a všetky dostupné materiály. „Najväčšiu časť práce som venoval hľadaniu spôsobu, ako to vôbec uchopiť, aby to pre diváka bolo stráviteľné, a tiež, aby to pre neho nebola iba nejaká veľmi emotívna nálož, keďže ide o emočne namáhavú záležitosť. Hľadali sme spôsob, ako nájsť aj v tom najstrašnejšom záblesk humoru a odstupu. Je na divákoch, aby posúdili, či sa to podarilo,“ skonštatoval Olekšák.
Udalosti zobrazené očami 17-ročnej dievčiny
Udalosti spojené s holokaustom na Slovensku sú v hre zobrazené očami 17-ročnej dievčiny, hlavnej rozprávačky. Po dievčati z prvého transportu zostali len tri zábery odfotené v Auschwitzi, už v typickom „mundúre“ a s ostrihanými vlasmi. Podľa Olekšáka sa nachádzajú v Múzeu holokaustu v Izraeli.
„Po tomto dievčati neostalo vôbec nič, neostalo po nej meno, dátum narodenia, odkiaľ pochádzala, nevieme o tomto dievčati vôbec nič. Myslím si, že ľudia, ktorým sme toto spravili, si zaslúžia, aby sme boli aspoň trocha odvážni. Ak by aj mala hroziť konfrontácia s nejakými modernými gardistami, ľudákmi a podobnými živlami, myslím si, že je to niečo, čo by sme mali ustáť, lebo si to tí ľudia zaslúžia,“ povedal.
Hoci podľa jeho slov spravodlivosť v prípade udalostí spred viac ako 80 rokov už nastoliť nevieme, dôležité je pripomínať si ich. „Je tak minimálne podľa mňa našou úlohou, aby o tom všetci vedeli, a aby sme na to nezabudli. Aby sme nezabudli na týchto ľudí, ktorým sa to stalo, a ktorým sme to spravili, a aspoň takto trošku napravili to, čo sme napáchali,“ dodal.
Herečka označila tému za veľmi silnú
Spomínanú hlavnú postavu stvárňuje herečka Júlia Ilčinová, ktorá rovnako označila samotnú tému za veľmi silnú. „Zahrať postavu, ktorej život a celá životná linka sa predostrie divákovi v tejto hre, nie je ľahké, bolo to naozaj náročné. Uvedomila som si, ako veľmi dôležité je byť psychicky a emočne v poriadku, aby ste dokázali vy, ako človek, pristúpiť vôbec k postave a stvárniť ju. Ako sa vyvíja, vyvíjam sa aj ja ako herec, a to je pre mňa veľmi dôležité,“ poznamenala.
V hľadisku sedela počas jednej zo skúšok aj preživšia holokaust Eva Umlauf, rodená Hechtová. Narodila sa v decembri 1942 v pracovnom tábore v Novákoch, spolu s mamou ju ako dvojročnú deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime. Pediatrička a psychoterapeutka v súčasnosti žije v Mníchove. Nová hra podľa nej prináša dôležité posolstvo. „Bola rozochvená, mala slzy v očiach a veľmi potrebovala objať,“ tlmočila jej pocity konateľka divadla Tatiana Pirníková.
Spomienkou na holokaust pre Umlauf ostáva číslo z tábora vytetované na ruke. „Hovorila mi o tom, čo sa jej stalo, keď raz prišla do nemocnice na odber krvi. Ošetrovala ju tam mladá sestrička. Keď zbadala vytetované číslo na ruke, poznamenala, „vy, taká stará, a ešte si tetovačky dávate?“,“ dodala Pirníková.
Otvorenie diskusie
Podľa umeleckej šéfky divadla Ely Lehotskej bolo dôležité prepojiť sa s líniou ľudí, ktorí ešte dokážu o daných udalostiach vypovedať. Pripomenula, že práve preto ponúkne divadlo aj predstavenia pre školy, stredoškolákov, s diskusiou k téme a sprievodným programom.
„Hra je rozprávaním očami 17-ročného dievčaťa, aby sa hlavne mladí ľudia, ktorí predstavujú našu veľmi dôležitú cieľovú skupinu, pretože tam sa formujú názory, postoj k svetu, vnútorné hodnoty, o ktoré nám ide, dokázali nejakým spôsobom stotožniť s výpoveďou,“ priblížila.
Dramaturgička a režisérka Jana Ovšonková doplnila, že divadlo slúži aj obyvateľom mesta na „otvorenie diskusie, vyrovnanie sa s „boľačkami“ z minulosti“ či ako terapia. „Ide o tému, o ktorej sa treba rozprávať, udalosť, ktorú treba v sebe zodpovedať, uzavrieť,“ skonštatovala.
Prvým transportom dňa 25. marca 1942 začali predstavitelia vlády vojnovej slovenskej republiky deportáciu svojho židovského obyvateľstva. V prvej vlne deportácií, ktorá pokračovala do konca októbra 1942 bolo z územia Slovenska deportovaných v 57 transportoch takmer 58-tisíc Židov.
Za každého jedného z nich vláda vojnovej Slovenskej republiky zaplatila predstaviteľom nacistického Nemecka 500 ríšskych mariek. Židia prechodom hraníc na územie okupovaného Poľska stratili slovenskú štátnu príslušnosť. Prvú vlnu deportácií židovského obyvateľstva prežilo len niekoľko sto jednotlivcov.
Viac k témam: Divadlo, Holokaust, kino máj, Osvienčim, Poprad
Zdroj: SITA.sk – Divadlo Poprad predstaví novú hru k téme holokaustu, chce otvoriť diskusiu a pripomínať si udalosti späté s mestom – FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.
19. septembra 2025
