21.11.2026 (SITA.sk) – Sr. Magdaléna Ciuttiová z Rímskej únie Rádu sv. Ursule (ľudovo uršulínky) v rozhovore otvára dvere do života rehoľných sestier tak, ako ho bežne nepoznáme.
Nemajú vlastné peniaze, partnera ani kariérne ambície. Každý ich deň má pevný rytmus – modlitba, práca, služba. Mnohé z nás si ich predstavujú ako tiché ženy v kláštoroch, odtrhnuté od reality dnešného sveta. Ale je to naozaj tak?
Sr. Magdaléna Ciuttiová z Rímskej únie Rádu sv. Ursule (ľudovo uršulínky) v rozhovore otvára dvere do života rehoľných sestier tak, ako ho bežne nepoznáme – bez prikrášlenia, s ľudskosťou aj humorom. Hovorí o spoločnom účte, duchovnej slobode, práci sestier, ich kontakte so svetom aj o tom, prečo ich život nie je útekom od reality, ale vedomou a odvážnou voľbou.
Fotogaléria k článku: Ako žijú rehoľné sestry "Uršulínky"? Majú spoločný účet aj spoločné povinnosti (fotografie)
Ako vyzerá váš deň od rána do večera?
Náš deň je zvyčajne štruktúrovaný a kombinuje modlitbu – osobnú, čo predstavuje 1 hodina meditácie, ruženec, aj spoločnú, vrátane svätej omše a Liturgie hodín (breviára), prácu – apoštolát, voľný čas a spoločný život – spoločné stolovanie, rekreácia – komunitný oddych, komunitné stretnutia.
Každá komunita má svoj denný program, na ktorom sa spoločne dohodne na komunitných dňoch. Je rozdiel medzi pracovným týždňom a víkendom, no zvyčajne sestry vstávame skoro ráno okolo 5.00, aby sme začali deň osobnou a komunitnou modlitbou a spávať chodíme po spoločnom večernom programe okolo 22.00.
Majú sestry voľný čas? Ako ho trávia?
Áno, máme, aj keď je náš čas zväčša vyplnený. Voľný čas trávime spoločne, napríklad pri rozhovoroch, ručných prácach, rôznych spoločných aktivitách. Rady sa spolu aj zahráme spoločenskú hru alebo pozrieme dobrý film.
Individuálny oddych si každá sestra napĺňa podľa svojej potreby a formy ako napr. čítaním, prechádzkami, športovaním, návštevami, venovaním sa koníčkom, ak sú v súlade s rehoľným životom. Raz do mesiaca máme voľnú sobotu, to znamená, že nemáme žiadny spoločný program. Sestry môžu ísť na výlety do prírody, návštevy, alebo si nájdu svoju vlastnú formu oddychu.
Ako sa v komunite rieši, keď niekto potrebuje viac ticha, súkromia?
Každá sestra má svoju izbu, ktorá je jej súkromným priestorom pre odpočinok a osobnú modlitbu. Vzhľadom na aktívny apoštolát je dôležité, aby sme si samy vedeli nájsť časy ticha (osobná modlitba, duchovné čítanie), a ak potrebujeme viac ticha, komunikujeme to s predstavenou, aby to bolo v súlade s potrebami spoločenstva.
Rehoľné sestry nevlastnia nič. Ako to funguje?
V súlade so sľubom chudoby je všetok majetok (vrátane mzdy za prácu, dedičstva) spoločný majetok komunity. Sestra nemá osobné vlastníctvo, len to, čo dostane na používanie (napr. oblečenie, hygienické potreby, knihy, technika) pre svoj život a poslanie. Pre nás je táto závislosť na spoločenstve cestou, ako sa neupnúť na materiálne veci a žiť jednoduchosť života.
Ako sa rozhoduje, na čo sa použijú spoločné financie?
O spoločných financiách rozhoduje predstavená komunity spolu so sestrou ekonómkou a miestnou radou komunity, ktorú tvoria zvolené členky komunity. Spoločné financie sú prednostne určené na: prevádzku domu, poslanie – apoštolát, formáciu sestier a starostlivosť o choré a staré sestry. Väčšie investície schvaľujú vyššie predstavené (provinciálna rada). Každá komunita má svoj ročný rozpočet.
Čo to robí s človekom psychologicky, vzdať sa majetku a žiť úplne zdieľane?
V dnešnej dobe, ktorá je zameraná na potrebu mať, vlastniť, nadobúdať, obchodovať a na finančný a materiálny individualizmus a nezávislosť to môže byť oslobodzujúce. Oslobodenie od nutnosti neustále získavať a udržiavať majetok, umožňuje sústrediť sa viac na duchovné hodnoty, spoločenstvo a poslanie – službu.
Na druhej strane to vyžaduje veľkú dôveru v Boha a v spoločenstvo, pokoru, schopnosť prispôsobiť sa a neustálu prácu na osobnej autonómii, ktorá je prenesená do vnútornej slobody, nie materiálnej. Avšak chudoba nie je len o majetku, ale aj o duchovnej chudobe, teda o pripravenosti prijať všetko z Božej ruky.
Kde dnes sestry pôsobia? Je to škola, nemocnica a charita, alebo sa ich úloha rozšírila?
Ako uršulínky sme primárne zamerané na výchovu a vzdelávanie. Naše hlavné pole pôsobnosti na Slovensku sú naše školy (materské, základné, gymnázia a internáty). Ale sestry pracujú aj v iných oblastiach ako napríklad zdravotníctvo, sociálna práca, charitný domov a iné. Väčšinou sú sestry zamestnané na plné úväzky a každá sestra musí pracovať (samozrejme pokiaľ jej to umožňuje zdravotný stav) a zarábať ako ostatní ľudia. Od štátu nedostávame žiadnu finančnú podporu, žijeme len z toho, čo si zarobíme.
Sestry dôchodkyne sa venujú domácim prácam, návštevám, chodu domu, záhrady, starajú sa a slúžia v kostoloch, alebo majú iné menšie formy apoštolátu, ktorý ešte môžu zvládať.
Ako vyzerá vaša misia v 21. storočí?
Keďže sme medzinárodný rehoľný inštitút máme Konštitúcie, ktoré nás všetky spájajú po celom svete a definujú našu spoločnú misiu aj v 21. storočí. Ňou je budovať vzťahy vzájomnej úcty a snažiť sa odpovedať na potreby doby ako naša zakladateľka Angela Merici. Naším uršulínskym poslaním je účasť na výchovno-vzdelávacom poslaní Cirkvi.
Vo všetkých našich apoštolských záväzkoch chceme podporovať dôstojnosť a rast každého človeka. Túžime spoločne kráčať a byť otvorené pre všetkých v tomto bohato rozmanitom svete, a tak sprevádzať druhých, pričom osobitnú pozornosť venovať ženám, mladým ľuďom a tým, ktorí sú chudobní a zraniteľní. Podpora spravodlivosti, pokoja a integrity stvorenia je neoddeliteľnou súčasťou nášho poslania.
Majú sestry kontakt s bežnou spoločnosťou a technológiami, alebo sa im skôr vyhýbajú?
Áno máme, určite a každodenne, vzhľadom na náš apoštolát. Internet, sociálne siete, mobily, moderné technológie – to všetko je bežná súčasť našej práce a poslania. Musíme byť v kontakte so svetom a ovládať moderné technológie, ale zároveň byť obozretné pred nebezpečím závislosti na nich. Technológie používame účelovo, pre poslanie a komunikáciu, nie ako zdroj rozptýlenia alebo úniku. Každá sestra je osobne zodpovedná za múdre rozlišovanie pri používaní moderných technológii.
Ako vyzerá spolunažívanie viacerých žien v jednej komunite – je to vždy harmonické? Cítite medzi sebou aj sestrinskú lásku, humor, dôveru – alebo prevláda skôr disciplína?
Ako v každej rodine alebo kolektíve, nie je to vždy harmonické. Sme taktiež ľudia s rôznymi povahami, vekom a skúsenosťami, a preto dochádza aj k nedorozumeniam. Avšak spoločným cieľom, ktorý nás spája je rast v sesterskej láske, úcte, dôvere, slobode, radosti a vzájomnej podpore. Tieto prvky sú kľúčové pre zdravé spoločenstvo. Určitá forma disciplíny (poslušnosť pravidlám a predstaveným) je dôležitá, ale nemá prevládať nad láskou. Odpúšťanie a ústretovosť sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života.
Majú sestry priateľov mimo komunity?
Áno, určite. Rehoľný život nás neizoluje od sveta. Keďže pracujeme a spolupracujeme priamo s ľuďmi, máme rozsiahly kruh známych a priateľov. Je však dôležité, aby tieto priateľstvá boli zrelé a podporovali naše povolanie. Každé zdravé priateľstvo medzi ľuďmi je vzájomným darom a obohatením a to platí aj pre sestry.
Ako sa rodí povolanie k rehoľnému životu – Čo človeka vedie k rozhodnutiu žiť bez majetku, partnera a rodiny?
Povolanie k rehoľnému životu sa rodí z hlbokého vnútorného volania a lásky Boha k človeku, čoho ovocím je radosť a pokoj. Človek cíti túžbu odpovedať Bohu tým, že mu chce dať všetko a slúžiť mu celým svojím životom. Vždy je to však prvotná iniciatíva Boha a človek na ňu slobodne odpovedá.
Boh ho môže osloviť rôznymi cestami ako napr. svedectvom zasväteného človeka, ktorý vyžaruje radosť a naplnenie v službe, alebo cez osobný vnútorný zážitok Božej lásky, cez príbeh človeka na periférii, cez umenie, cez stvorenstvo . Sľuby (poslušnosť, čistota a chudoba) sú vnímané ako dar, nie ako strata.
Boli momenty pochybností alebo túžby po inom živote?
Áno, tieto momenty bývajú v živote zasvätených. Povolanie je dlhá cesta, nie jednorazové rozhodnutie. Pochybnosti a krízy (z únavy, z náročnosti práce, z pochybností o zmysle) sú normálne a sú súčasťou ľudskej a duchovnej cesty. Sestry ich riešia modlitbou, duchovným sprevádzaním, rozhovorom s predstavenými, alebo otvorenou komunikáciou v komunite, či s dôveryhodnými priateľmi alebo ak je nevyhnutné, aj s odborníkmi ako napr. kouč, terapeut.
Môže byť rehoľný spôsob života odpoveďou na chaos a preťaženie dnešnej doby?
Áno, myslím že v jeho podstate dáva odpoveď. Náš život ponúka pevný bod (Boh), jasný zmysel života (láska), cieľ (večnosť) a konkrétnu službu, pevný duchovný program a podporné spoločenstvo – komunitu, ktorá nesie, čo sú silné protipóly k modernému chaosu, osamelosti a preťaženiu. Hoci náš život býva aj náročný, jeho duchovné základy a rytmus môžu priniesť hlboký pokoj.
Aké predsudky o rehoľných sestrách vás najviac mrzia?
Najviac nás mrzia presvedčenia, že sme neslobodné, lebo sme prinútené žiť sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti, že nemáme vlastný názor a len slepo poslúchame. že sme utiekli pred realitou života a sme izolované od sveta, že nepracujeme, len sa modlíme, že žijeme z peňazí štátu a občanov.
Čo by ste odkázali mladým, ktorí hľadajú zmysel alebo pokoj, ale nemajú vieru?
Odkaz by mohol byť: „Zmysel nájdeš, ak sa odvážiš vystúpiť zo seba a darovať to najlepšie, čo máš, druhým. Pokoj je ovocie lásky a služby. Neboj sa pýtať a hľadať. Nevieš, kde je Boh, ale On vie, kde si Ty. Možno nezačneš modlitbou, ale začneš hľadaním pravdy, dobra a služby, čo je už cesta.“
Viac k témam: Cirkev, Sestry
Zdroj: SITA.sk – Ako žijú rehoľné sestry na Slovensku? Uršulínka o výplatách aj o tom, ako trávia voľný čas – ROZHOVOR © SITA Všetky práva vyhradené.
21. novembra 2026










